Jedinečný skalný útvar medzi mohutnými kopcami Veľký a Malý Manín je najužším skalným kaňonom na Slovensku, cez ktorý vedie cesta. Zvláštne vápencové skaly vystupujú po oboch stranách do výšky 400 m nad korytom Manínskeho potoka.  Najužšie miesto má len 3,7 m. Vedie tu 17-kilometrový náučný chodník.

Doliny Manínskeho potoka – Manínska tiesňava a Kostolecká tiesňava v Súľovských vrchoch sú najtypickejšie prielomové doliny na Slovensku.

Manínska tiesňava

Manínska tiesňava, ktorú vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu, sa nachádza nad Považskou Teplou, miestnou časťou Považskej Bystrice. Je to úzka dolina, ktorú vytvoril Manínsky potok, a rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Malý Manín (813 m) a Veľký Manín (890 m), najvyšší vrch Súľovských vrchov.

Veľký Manín ponúka nádherný výhľad na okolitú krajinu, za pekného počasia z neho dovidieť až na Martinské hole. 

Manínska tiesňava dlhá necelý kilometer a najužšie miesto má len 3,7 m. Je to najužší skalný kaňon, ktorým vedie pre motorové vozidlá zjazdná cesta. Vodiči autobusu sa nezaobídu bez šoférskej zručnosti, ak chcú prejsť medzi dvoma kolmými skalnými stenami.

Dolina má zaujímavý reliéf s krútňavovými hrncami a bralami, nálezmi skamenelín a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Strmé vápencové bradlá vysoké až 400 m vytvárajú zaujímavé prírodné scenérie. Turistov čaká 17 kilometrov dlhý náučný chodník, ktorý oboznámi návštevníkov so vznikom tiesňavy, s výnimočnou faunou, flórou, skalnými útvarmi a aj minerálnymi prameňmi. Celkovo je tu umiestnených až 17 zastávok a časovo trvá 4-5 hodín.

Kostolecká tiesňava

Dolina nad Manínskou tiesňavou sa rozširuje, aby sa nad dedinou Záskalie znovu zúžila do inej neopakovateľnej Kostoleckej tiesňavy, ktorá je prírodnou rezerváciou. Skalnatá zúženina je dlhá asi 300 metrov. Na severnej strane erózia potoka obnažila mohutnú vápencovú stenu s obrovským skalným previsom, ktorý je najvyšší na Slovensku. V amfiteátri skál potom leží dedina Kostolec a na konci údolia Manínskeho potoka je obec Vrchteplá.

Obce Záskalie, Kostolec a Vrchteplá sú turisticky zaujímavé miesta pre pobyt v centre Manínskej vápencovej časti zvláštnych Súľovských vrchov, kde sa striedajú skalné útvary s nádhernými lúkami a lesmi. Je tu možnosť ubytovania v autokempingu alebo chatkách. V blízkosti je i možnosť stravovania.

Blízke zaujímavosti:

Prekrásny výhľad na Manínsku tiesňavu získajú návštevníci Považského hradu.  Zrúcaniny Považského hradu viditeľné zo všetkých strán stoja na strmom kopci nad mestskou časťou Považské Podhradie. Pôvodný názov hradu je Bystrica, Bystrický hrad. Vznikol pravdepodobne v 13. storočí ako kráľovský strážny hrad, kontrolujúci považskú obchodnú cestu. V r. 1458 ho kráľ Matej Korvín daroval vplyvnej rodine Podmanických. Po smrti bratov Jána a Rafaela Podmanických, známych lúpežných rytierov, hrad opäť pripadol korune. Dnes hrad patrí mestu Považská Bystrica.
 

Posledný majiteľ Považského hradu Štefan Balass sa po požiari hradu v r. 1630 presťahoval do renesančného kaštieľa, ktorý dali postaviť neďaleko pod hradom. Kaštieľ zvaný Burg s nárožnými valcovými vežami mal pozoruhodné renesančné interiéry. Dnes je vo vlastníctve firmy, ktorá uskutočnila jeho čiastočnú rekonštrukciu. Verejnosť môže zatiaľ vidieť obnovené exteriéry kaštieľa, sprístupnenie interiérov sa pripravuje po ukončení komplexnej obnovy.

V miestnej časti Orlové, na vyvýšenej terase nad pravým brehom Váhu, je v zeleni parku skrytý jeden z najzachovalejších kaštieľov na Slovensku. Pôvodne renesančný kaštieľ dal v roku 1612 postaviť uhorský magnát Žigmund Balassa, po ktorom sa až do pol. 20. storočia nazýval Zsigmondháza. Štvorkrídlový kvadratický objekt má uzatvorené arkádové nádvorie s fontánou. Na streche nad hlavným vchodom bola pôvodne vežička, ktorá v priebehu prestavieb zanikla. V rokoch 1733 až 1773 sa uskutočnila veľkorysá prestavba kaštieľa, ktorá dala kaštieľu barokový vzhľad, ktorý má dodnes a okolo kaštieľa bol vytvorený park. K najhodnotnejším častiam kaštieľa patrí neskorobaroková kaplnka s rokokovým interiérom, zaberajúca výšku dvoch podlaží v západnom krídle kaštieľa.

Od roku 1888 vlastnil kaštieľ knieža Hohenlohe-Majláth z Viedne, neskôr husľový virtuóz Jan Kubelík a začiatkom 20. Rokov 20. Storočia poľský gróf Baworowski. Posledným predvojnovým majiteľom bol riaditeľ Zbrojovky Brno Klementín Ružička. Dnes je kaštieľ vo vlastníctve firmy EUROCOM & CO. s.r.o., ktorá v rokoch 2013-2014 pripravila jeho rekonštrukciu na hotel s ubytovacími, stravovacími a inými službami cestovného ruchu.