Jeden z najnavštevovanejších zámkov nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe, je klenotom mesta Bojnice. Neogotickú podobu dal zámku jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi.

Tvár a podoba Bojnického zámku má dlhú históriu. Najskôr to bol stredoveký hrad z 13. storočia, neskôr podstúpil renesančné prestavby a barokové úpravy. Po r. 1528 Thurzovci postupne dobudovali horný hrad na reprezentačné sídlo. V r. 1637 získali panstvo i hrad do dedičnej držby Pálffyovci, ktorí v r. na hrade 1662 postavili emporovú kaplnku s prepychovou, až sochársky stvárnenou štukovou výzdobou. Bojnická hradná kaplnka patrí k najkrajším ranobarokovým interiérom na Slovensku.

Prestavbu hradu do podoby romantického zámku realizoval v rokoch 1889-1910 gróf Ján Pálffy spolu s budapeštianskym architektom Jozefom Hubertom. Vzorom mu bola gotická architektúra zámkov v strednom a južnom Francúzsku, architektúra talianskej ranej renesancie a niektoré detaily z Južného Tirolska. Prestavba trvala celých 22 rokov, od r. 1889 do 1910. K dokončeniu obrovského diela veľa nechýbalo, keď v r. 1908 Ján Pálffy zomrel. Vo svojom testamente vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a v Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach sprístupnili verejnosti a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach. 

Prvé expozície boli v Bojnickom zámku umiestnené v r. 1941 a od r. 1981 je múzeum v Bojniciach celoslovenským špecializovaným múzeom obdobia historizmu a neoslohov. Sprístupňuje umeleckohistorický vývoj Bojnického zámku, umelecké diela starého, najmä barokového výtvarného umenia a pozoruhodné diela z oblasti umeleckých remesiel.

Zbierkový fond múzea tvorí takmer 6 000 zbierkových predmetov z obdobia gotiky cez renesanciu, barok, klasicizmus po neoslohy v 19. storočí a väčšina z nich je prístupná verejnosti. Stála expozícia zahŕňa okrem iného obrazáreň, mramorovú sieň, orientálny a hudobný salón, rytiersku sieň, Pálfiho hrobku, kvapľovú jaskyňu, či zámocká Kaplnka sv. Jána Kapistrána s kópiou Bojnického oltára.

Pod zámkom objavili labyrint chodieb, čo zámok zaraďuje medzi svetové unikáty. Zámok stojí na travertínovom brale, pod ktorým sa nachádza travertínová hradná jaskyňa s kryptou posledného majiteľa, grófa Jána Františka Pálfiho. Hradná jaskyňa je prístupná verejnosti v rámci prehliadky zámku.

Okolo zámku je krajinársky park s romantickou výzdobou, jazierkom a starými stromami. Pozoruhodné je najmä torzo 700-ročnej Bojnickej lipy, nazývanej Lipa kráľa Mateja, ktoré sa nachádza blízko vstupu do zámku. Je najstaršou lipou v kraji. Podľa povesti pod ňou údajne rokoval kráľ Matej I. Korvín a zasadil ju v r. 1301 Matúš Čák. Časť parku sa premenila na zoologickú záhradu, ktorá je hneď v susedstve. V blízkosti je termálne kúpalisko a kúpele.

Zámocké priestory sú počas roka dejiskom viacerých zábavno-kultúrnych podujatí, ako Veľkonočné prechádzky zámkom, jarný Medzinárodný festival duchov a strašidiel, letný Rozprávkový zámok, Bojnické kultúrne hudobné leto, októbrové Rytierske dni.

Blízke zaujímavosti:

Jednou z najvýznamnejších barokových stavieb v strednej Európe je Kostol najsvätejšej trojice a piaristický kláštor v Prievidzi. Kláštor s kostolom začali stavať v roku 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberlliho. V roku 1740 začali piaristi s výstavbou barokového Kostola Najsvätejšej Trojice podľa plánov staviteľa piaristov pátra H. Hangheho. Zvonku skromnejšie vyzerajúca sakrálna pamiatka ukrýva neobyčajne bohatý interiér.

Historické námestie v centre Bojníc leží na plošine tzv. Farskej travertínovej kopy. Na východnom okraji za kostolom je strmý svah, v ktorom sa pod skalným previsom otvára široký otvor do Prepoštskej jaskyne. Jaskyňa je dôležitým paleontologickým náleziskom, pred jej vchodom je Múzeum praveku, kde je názorne prezentovaný život pravekých lovcov mamutov.

Bojnice sú východiskom pre pešie túry do blízkeho masívu Malá Magura, k dispozícii je niekoľko značkovaných turistických trás.