Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Kategória: Kultúra 48.770|18.620 0

Ulica:	Košovská cesta 9
Mesto, PSČ:	Prievidza, 97101
Telefón:	+421 46 542 30 54
Email:	odoslať email
WWW:	navštíviť stránku

 

Vlastivedné múzeum zamerané na región hornej Nitry spravuje viac ako 280 000 zbierkových predmetov. Zbierkový fond tvoria archeologické, etnologické, historické, botanické, numizmatické, zoologické a geologické zbierky.

 

Archeologické zbierky
Najstaršími pamiatkami ľudskej spoločnosti v regióne hornej Nitry sú paleolitické štiepané nástroje z Bojníc.
Najznámejším predmetom je hlinená antropomorfná plastika - Venuša z Nitrianskeho Hrádku tzv. Magna Mater z neskorej doby kamennej (4 tis. r. pr. Kr.), ktorá sa pre svoju ojedinelosť dostala aj na slovenské mince.
Najvýznamnejšími nálezmi doby bronzovej (2. tisícročie - 7. storočie pred Kristom) sú čakany z Lazian a Handlovej, ako i ihlice a sekerky z Cigľa, Sebedražia, Prievidze, Novej Lehoty a Hradca.
Najunikátnejším predmetom z doby rímskej (3. storočie n. l.) je strieborný lanx (široký tanier) zo Stráží pri Piešťanoch. Spolu s ďalšími milodarmi tvoril súčasť pohrebnej výbavy germánskeho kniežaťa.
Najunikátnejším predmetom z doby románskej (11. storočie) je železný meč maltézskeho rytiera.
Keramický roh z Vyšehradu je jediným známym exemplárom svojho druhu z územia Slovenska. Pochádza zo stredoveku a jeho použitie nie je presne špecifikované. Mohol to byť strážny alebo pútnický roh.

 

Etnologický fond
Najväčším predmetom je drevený lis - záboje z obce Nedožery-Brezany, pomocou ktorého získavali olej zo semien ľanu, slnečnice, bukvice a ďalších olejnatých plodín.
Najrozsiahlejšou zbierkou textílií je ešte nedokončená zbierka čepcov - zlatohlavov z Nitrianskeho Pravna a Prievidze, ktoré sú zhotovené zo zamatu alebo brokátu, zdobené naskladanou kovovou čipkou.
Najucelenejší súbor prestavujú obrázky maľované na skle s tematikou svätcov a výjavov z ich života.
Najunikátnejším kusom je štrbinový bubon z údolia horného toku rieky Sepik v Novej Guinei, ktorý slúžil nielen ako hudobný nástroj, ale aj ako dorozumievací prostriedok.
Najzaujímavejším predmetom je rohovinový nástroj s drevenou rúčkou - lapač, ktorý sa používal pri prenášaní včelej kráľovnej do nového úľa.
Najmenším predmetom je kostená poľovnícka vábnička s dĺžkou 3 cm.
Najťažším predmetom sú slonie kly z afrického kontinentu, ktoré vážia asi 40 kg.

 

Historický fond
Najstarším predmetom je krátky meč s dvojsečnou čepeľou zo 16. storočia. 
Najunikátnejším predmetom je zástava turisbulla tureckého bujuruldu obce Kamenec zo 16. storočia, ktorá patrí do zbierky cechových a cirkevných zástav.
Najväčším predmetom sú krosná s rozmermi 182 x 164 x 178 cm.
Najdlhším predmetom je červená zástava handlovskej skupiny Medzinárodného všeodborového zväzu v ČSR s rozmery 332 x 138 cm.
Najstarším datovaným predmetom je kanónová hlaveň s gotickými oblúkmi z roku 1551.
Najrozsiahlejšou zbierkou sú strieborné šperky, ktoré obsahujú 1967 kusov gombíkov, spôn ale i medailónov, ihlíc, náušníc a iných ozdobných predmetov z dielní prievidzských, bojnických a pravnianskych šperkárov.
Najmenšími predmetmi sú gombíky s priemerom 0,9 cm, jeden strieborný ružicový a päť mosadzných hladkých. Najstaršími evidovanými muzeáliami z prvého Hornonitrianskeho múzea sú poľovnícke pušky - predovky.

 

Numizmatický fond
Najhodnotnejšou mincou je byzantská zlatá minca - solidus s reliéfom na tróne sediacej postavy z 10. storočia.
Najstaršou mincou v evidencii je uhorský denár z roku 1626, z obdobia vlády Ferdinanda II.
Najrozsiahlejšou zbierkou je súbor mincí a papierových platidiel habsburskej monarchie z rokov 1526-1918. Obsahuje 12 790 mincí a platidiel.
Najväčším zbierkovým predmetom je jednostranná plaketa s námetom hudobného festivalu mladých v Bojniciach, s priemerom 19,3 cm.
Najmenším predmetom je uhorská minca - obolus z obdobia vlády Žigmunda (1387-1457).
Najvzácnejším súborom je zbierka zlatých mincí, ktoré zahŕňajú historické obdobia od vlády Žigmunda Luxemburského.
Najstaršou razenou mincou nájdenou v našom regióne je keltská minca - biatec, ktorá sa našla na hradisku v Hradci.

 

Botanický fond
Najstaršie botanické zbery z horného Ponitria pochádzajú z roku 1956 v počte 223 kusov od prof. Kováčika. Najvýznamnejším nálezom z horného Ponitria pre flóru Slovenska je taxón vstavač Spitzelov (Orchis Spitzelii). Najvzácnejším treťohorným reliktom je prvosienka pomúčená (Primula farinosa).
Najzriedkavejšími taxónmi na hornom Ponitrí sú lykovec voňavý (Daphne cneorum), hmyzovník včelovitý (Ophrys apifera) a kosatec sibírsky (Iris sibirica).
Najvlhkomilnejšími rastlinami sú kruštík močiarny (Epipactis palustris), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) a mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus).
Najvzácnejším herbárovým dokladom je hmyzožravá rastlina rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia). Najsuchomilnejšími rastlinnými druhmi sú kavyľ Ivanov (Stipa joannis), gypsomilka zväzkovitá piesočná (Gypsophila fastigiata subsp. arenaria) a vstavač purpurový (Orchis purpurea).

 

Zoologické zbierky
Najrozsiahlejšiu zbierku bezstavovcov predstavujú ráčkovce (Crustacea) v počte 59 522 kusov.
Najťažším exemplárom je medveď hnedý (Ursus arctos), zastrelený v sebaobrane v roku 1988 na Suchej Duši pri Tužine, s dĺžkou tela 200 cm a váhou približne 400 kg.
Najvzácnejšími druhmi bezstavovcov sú pavúk- strehúň škvrnitý (Lycosa signoriensis), motýľ- jasoň červenooký (Parnasius apollo), chrobák - fúzač alpský (Rasalia alpina) a rovnakokrídlovec- cikáda viničná (Tibicen haematodes).
Najvzácnejšími druhmi stavovcov sú včelárik zlatý (Merops apiaster), kraľa belasá (Coracius garrulus), murárik čevenokrídly (Tichodroma muraria), kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus), bocian čierny (Ciconia nigra) a vydra riečna (Lutra lutra).
Najväčším exemplárom je jeleň obyčajný (Cervus elaphus).
Najstarším a zároveň najrozsiahlejším súborom stavovcov sú vtáky získané do zbierok v priebehu rokov 1954-1960.

Expozičné, výstavné, administratívne a pracovné priestory múzea sú umiestnené na Košovskej ceste v Prievidzi. Depozity a konzervátorské dielne sa nachádzajú na Ulici V. Clementisa v Prievidzi.

Múzeum realizuje v Prievidzi i v ďalších lokalitách regiónu desiatky podujatí - výstav, prezentácií, seminárov a prednášok.
 

Blízke zaujímavosti:

Jednou z najvýznamnejších barokových stavieb v strednej Európe je Kostol najsvätejšej trojice a piaristický kláštor v Prievidzi. Kláštor s kostolom začali stavať v roku 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberlliho. V roku 1740 začali piaristi s výstavbou barokového Kostola Najsvätejšej Trojice podľa plánov staviteľa piaristov pátra H. Hangheho. Zvonku skromnejšie vyzerajúca sakrálna pamiatka ukrýva neobyčajne bohatý interiér.


Na Mariánskom vŕšku vo východnej časti Prievidze stojí opevnený kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. V tejto lokalite stál románsky hrad, ktorý sa spomína už v r. 1113 a jeho súčasťou bol neskororománsky kostol a hradná fara. Hrad zanikol pred r. 1330 a po ňom tu do r. 1565 existoval karmelitánsky kláštor. Na dnešnom kostole možno rozpoznať všetky vývojové etapy. Z románskej stavby pochádza veža a dve okná na južnej strane, gotická je svätyňa s krížovou rebrovou klenbou, ako aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Loď kostola má renesančnú hrebienkovú klenbu a je zariadená barokovými oltármi.

Otváracie hodiny

pondelok-piatok  8.00 - 17.00